Alexandr Sergejevič Puškin autor Vasily Tropinin.

Ruská literatúra je súčasť ruského umenia a významným celkom svetovej literatúry.

10.-11. storočie |

Ruská literatúra sa začína staroruskou etapou 10. až 11. storočia spätou s obdobím Kyjevskej Rusi (napr. metropolita Ilarion). K jej vzniku významne prispela ruská ústna ľudová slovesnosť. Svoj prvý veľký rozkvet zažila ruská literatúra hneď vo vstupnej fáze svojho vývoja, v 11. a 12. storočí v „zlatom veku“ Kyjevskej Rusi. Vznikajú byliny, folklórne epické spevy o hrdinskom živote bohatierov.

12. storočie |

Medzi prvé literárne diela ruskej literatúry patrí hrdinský epos Slovo o pluku Igorovom, ktorý napísal neznámy autor koncom 12. storočia. Premietli sa do neho urputné boje s kočovníkmi a žiaľ nad úpadkom moci a slávy Kyjevskej ríše v dobe začínajúcej feudálnej rozdrobenosti.

13. storočie |

Tatársky vpád v druhej tretine 13. storočia ťažko zasiahol aj ruskú literatúru. Na ďalších dvesto rokov sa spomalil jej vývoj. Po ukončení tatárskej nadvlády v poslednej tretine 15. storočia a počas postupnej konštitúcie Moskovského štátu ako nového centra ruského národného života nastalo v literatúre oživenie.

17. storočie |

K významnému pokroku došlo v 17. storočí, jeho druhá polovica sa zvykne označovať za „druhý zlatý vek ruskej literatúry“. V tej dobe sa s využitím neskoro renesančných a barokových vplyvov zo Západu, hlavne z Poľska, aj v ruskej literatúre objavili aspoň počiatočné formy vlastnej umelej poézie (rôzne básnické hračky, šarády, rýmované učebnice, atď). Dôležité bolo aj prenikanie ľudových prvkov a ľudovej životnej skúsenosti do literatúry, ktoré súviselo so snahou o zobrazovanie reality, literárnymi výpadmi proti panujúcim štátnym a cirkevným poriadkom. Odtiaľ vyrástla satirická novelistika tej doby.

18. storočie |

Nástup novej ruskej literatúry sa spája s 18. storočím, hlavne s jeho druhou štvrtinou, kedy sa v dôsledku reforiem Petra I. a francúzskeho vplyvu presadil aj v Rusku najvýznamnejší smer vo vtedajších európskych literatúrach – klasicizmus. Jeho zásluhou ruská literatúra v priebehu niekoľkých desaťročí prekonala dlhodobú uzavretosť, obnovila spojenie so svetom a nadobudla svetský ráz.
Najvýznamnejší autori tohto obdobia boli:

• 
  1708 - 1744 Antioch Dmitrijevič Kantemir
  


• 
  1703 - 1769 Vasilij Kirillovič Trediakovskij
  


• 
  1711 - 1765 Michail Vasilievič Lomonosov
  


• 
  1717 - 1777 Alexander Petrovič Sumarokov
  


• 
  1744 - 1818 Nikolaj Ivanovič Novikov
  


• 
  1745 - 1792 Denis Ivanovič Fonzivin
  


• 
  1743 - 1816 Gavril Romanovič Deržavin
  

Prelom 18. a 19. storočia |

V Rusku prechod z 18. storočia do 19. storočia neprebiehal ako vystriedanie klasicizmu romantizmom. Klasicizmus naopak zostával dôležitou a produktívnou zložkou novej literatúry; v niektorých žánroch, hlavne nižších, len teraz kulminoval. Avšak hlavným zdrojom literárneho pohybu klasicizmus od sklonku osemdesiatych

Nikolaj Michajlovič Karamzin - jazykový reformátor

rokov 18. storočia už predsa len nebol. Tým bola skôr premena samotného predmetu a koncepcie krásnej literatúry, ku ktorej začalo vtedy v Rusku dochádzať v súvislosti s všeobecnou krízou absolutistického feudalizmu. Prevratné udalosti vo vtedajšej Európe ani nespokojnosť roľníkov sa navonok ruskej spoločnosti navonok viditeľnejšie nedotkli. Vážne sa však premietli do duchovnej sféry, predovšetkým do literatúry. Namiesto neosobných a nadosobných zásad sa v jej strede ocital ľudský jedinec a jeho obyčajný, osobný, predovšetkým citový život. Nastupovala literatúra ako spontánny a osobitý prejav ľudského vnútra.

Najvýznamnejším rezultátom tohto vývoja boli romantické, prípadne preromantické prúdy (v Rusku najväčšmi v podobe sentimentalizmu). Zosilnený dôraz na emocionálnu a zmyslovú zložku ľudského bytia a z toho plynúce vedomie jedinečnosti každej bytosti nachádzali odozvu v tvorbe klasicizmu prostrednícvom klasicistických foriem a postupov. To viedlo k symbióze a prelínaniu zdanlivo protichodných smerov.

Liberalizácia za vlády Alexandra I. umožnila zakladanie časopisov a literárnych spoločností.
1801 vznikol Slobodný spolok ctiteľov slovesnosti, vied a umení (Вольное общество любителей словесности, наук и художеств). Združoval básnikov radiščevovcov, ktorí sa pokúšali o lyriku demokratického občianskeho obsahu. Najvýznamnejší členovia spolku:

• Kondratij Fiodorovič Rylejev


• Alexandr Jefimovič Izmajlov


• Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker


• Jevgenij Abramovič Baratynskij

1811 Beseda priateľov ruského slova (Беседа любителей русского слова) zjednocovala epigónov klasicizmu k obhajobe cirkevnej slovančiny a starej poetiky. Jej útoky smerovali proti Karamzinovi, neskôr proti Žukovskému. Najvýznamnejšími členmi boli:

• Ivan Andrejevič Krylov


• Gavril Romanovič Deržavin


• Alexandr Sergejevič Gribojedov

1815 Arzamas (Арзамас) vytvorili stúpenci Karamzinovej jazykovej reformy. Najvýznamnejšími členmi boli:

• Ivan Ivanovič Dmitrijev


• Nikolaj Michajlovič Karamzin


• Alexandr Sergejevič Puškin


• Vasilij Andrejevič Žukovskij

Postupne sa uvoľňovala strohá jazyková norma a štýlová kodifikácia. Napriek razantnému odporu konzervatívnych síl prevláda snaha písať jazykom, ktorý by sa priveľmi nelíšil od hovorovej ruštiny.
Najvýznamnejší autori:

• 
  1749 - 1802 Alexandr Nikolajevič Radiščev
  


• 
  1766 - 1826 Nikolaj Michajlovič Karamzin
  


• 
  1760 - 1837 Ivan Ivanovič Dmitrijev
  


• 
  1769 - 1816 Vladislav Alexandrovič Ozerov
  


• 
  1779 - 1831 Alexandr Jefimovič Izmajlov
  


• 
  1783 - 1852 Vasilij Andrejevič Žukovskij
  


• 
  1769 - 1844 Ivan Andrejevič Krylov
  


• 
  1787 - 1855 Konstantin Nikolajevič Baťuškov
  

Dvadsiate roky 19. storočia |

Dvadsiate roky 19. storočia sa často nazývajú „zlatým vekom ruskej poézie“. Veľkolepý vzostup ruskej poézie súvisel s veľkým vzostupom ruského spoločenského a duchovného života a myslením po víťazste nad Napoleonom. Jeho výsledky predstavujú závažnú hodnotu, akú po sebe zanechalo celonárodné ruské pozdvihnutie najprv voči cudziemu votrelcovi, potom proti domácej despocii. Pozvolný pokles prvotných ilúzií o samočinnej premene ruských vnútorných pomerov viedol k radikalizácii v politickej a ideovo-fiozofickej oblasti, k nárastu opozičných nálad a prejavov. Vzniká prvé vedome a koncepčne revolučné hnutie v ruských dejinách, organizované v niekoľkých tajných vojenských spolkoch. Dekabristi sa v decembri 1825 pokúsili o zásadný politický prevrat, o odstránenie samoderžavného spôsobu vlády.

Jeden z hlavných dekabristických básnikov - Kondratij Fiodorovič Rylejev

V literatúre sa začala od polovice desiatych rokov formovať generácia básnikov, literátov, kritikov, ktorí napriek svojej značnej svetonázorovej i estetickej odlišnosti vyjadrovali spoločnú nespokojnosť s daným stavom ruskej spoločnosti a ruskej literatúry. Najvýraznejšie sa o ovplyvnenie spoločenského vedomia a spoločenskej reality svojou tvorbou usilovali básnici šľachtického revolucionizmu, autori, ktorí boli spätí s hnutím dekabristov - dekabristickí básnici.
Medzi významné diela ruského romantizmu patrí veršovaný román Eugen Onegin ruského spisovateľa a básnika Alexandra Sergejeviča Puškina

Najvýznamnejší autori:

• 
  1795 - 1826 Kondratij Fiodorovič Rylejev
  


• 
  1795 - 1872 Vladimir Fedosejevič Rajevskij
  


• 
  1786 - 1880 Fiodor Nikolajevič Glinka
  


• 
  1797 - 1837 Alexandr Alexandrovič Bestužev
  


• 
  1797 - 1846 Viľgeľm Karlovič Kiucheľbeker
  


• 
  1802 - 1839 Alexandr Ivanovič Odojevskij
  


• 
  1795 - 1829 Alexandr Sergejevič Gribojedov
  


• 
  1800 - 1844 Jevgenij Abramovič Baratynskij
  

Tridsiate roky 19. storočia |

Pomerne ľahké víťazstvo Mikuláša I. nad vzburou dekabristov ovplyvnio ruský spoločenský vývoj na niekoľko desaťročí. Podstatne zhoršilo vnútropolitické pomery. Problémy, ktoré boli príčinou vzbury 14.decembra 1825, však rázny spôsob vlády vyriešiť nedokázal. V dlhodobej perspektíve sa problémy ešte prehlbovali. Zastaraná feudálne byrokratická ekonomika i administratíva sa dostávali do ešte silnejších rozporov s potrebami novej doby. V spoločnosti pod zdanlivou stabilitou narastala nespokojnosť, čo sa naplno prejavilo na konci vlády Mikuláša I. v súvislosti s krymskou vojnou v polovici 50. rokov 19. storočia.
Nespokojnosť sa prejavovala aj občasnými roľníckymi vzburami ľudu a živým ohlasom revolučných pohybov v Európe, napr. júlové udalosti v Paríži 1830 či poľské povstanie 1830-1831.
Duch nesúhlasu pretrvával aj v literatúre. U tých dekabristov, ktorí prežili, Puškina, išlo o vernosť a úctu osobnej pamiatke popravených a deportovaných priateľov, taktiež o vedomú snahu udržovať aspoň základný zmysel ich myšlienkového odkazu.
Strediskom ideového kvasu sa v prvej polovici 30. rokov stala Moskovská univerzita a jej pololegálne študentské diskusné krúžky, medzi ktorými vynikali hlavne dva:

• 
  Stankevičov krúžok


• 
  Gercenov a Ogarjovov krúžok

Michail Jurievič Lermontov

V druhej polovici tridsiatych rokov sa začali vyhraňovať dve koncepcie žiadajúce úpravz ruských vnútropolitických pomerov a postavenia Ruska vo svete:

• slavianofilstvo


• západníctvo

Najvýznamnejší autori:

• 
  1799 - 1837 Alexandr Sergejevič Puškin
  


• 
  1814 - 1841 Michail Jurievič Lermontov
  


• 
  1809 - 1852 Nikolaj Vasilievič Gogoľ
  


• 
  1809 - 1842 Alexej Vasilievič Koľcov
  


• 
  1804 - 1869 Vladimir Fiodorovič Odojevskij
  

Pozri aj |

• Zoznam ruských spisovateľov

Zdroje |

• PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.


• JEHLIČKA, Miloslav - NEUMANN, Bohumil - PAROLEK, Radegast - ZADRAŽIL, Ladislav: Ruská literatura 19. století. Univerzita Karlova, Praha: 1993. 209 s. ISBN 80-7066-796-6
  

Ďalšia literatúra |

• HONZÍK, Jiří: Dvě století ruské literatury. Torst, Praha: 2000. 426 s. ISBN 80-7215-104-5
  


• SVATOŇ, Vladimír: Z druhého břehu. Torst, Praha: 2002. 603 s. ISBN 80-7215-179-7
  


• KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: Istorija russkoj literatury XIX veka. Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3
  


• Krátky slovník ruských spisovateľov: 100 hesiel z ruskej literatúry 11.-20. storočia. Bratislava : Veda, 2003. 254 s. ISBN 8022318078.


• KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4.


• BOTURA, Mojmír, a kol. Slovník ruských spisovatelů od počátků ruské literatury do roku 1917. 1. vyd. Praha : Lidové nakladatelství, 1972. 316 s. (po česky)


• BOTURA, Mojmír, a kol. Slovník ruských spisovatelů od počátků ruské literatury do roku 1917. 2. dopln. a opr. vyd. Praha : Lidové nakladatelství, 1978. 357 s. (po česky)


• POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. (po česky)


• ELIÁŠ, Anton, at al. Ruská literatúra 18.- 21.storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2013. 233 s. ISBN 978-80-224-1344-2.

Externé odkazy |

• 
  FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ruský portál Literárny portál