Abcházska republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Aiaaira
Miestny názov
• dlhý	Аҧсны Аҳәынҭқарра
• krátky	Аҧсны́
Hlavné mesto	Suchumi 43°00′ S.š. 40°59′ V.d.
Najväčšie mesto	Suchumi
Úradné jazyky	Abcházština, Ruština
Regionálne jazyky	Gruzínčina, Arménčina
Demonym	Abcházec, Abcházska
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	unitárna poloprezidentská republika Raul Khajimba Artur Mikvabia
Vznik	23. júl 1992
Susedia	Rusko, Gruzínsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	8660 km²     km² ( %)
Počet obyvateľov  • odhad (2012)  • sčítanie (2011)  • hustota (2012)	242 862 240 705 28/km²
Mena	abcházsky aspar ruský rubeľ (RUB)
Časové pásmo  • Letný čas	Moskovský čas (UTC+3) bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód	GE-AB
Internetová doména
Smerové telefónne číslo	+7 +995 44

Mapa Abcházska

Abcházsko (abch. Аҧсны Apsny, gruz. აფხაზეთი Apkhazeti, alebo Abkhazeti, rus. Абха́зия Abchazija) je de facto nezávislá republika ležiaca na východnom pobreží Čierneho mora, susediaca na severe s Ruskom. Bola uznaná Ruskom, Nikaraguou, Venezuelou, Nauru,Tuvalu, Vanuatu 23. mája 2011^[1][2]
a de facto nezávislými republikami Južným Osetskom a Podnesterskom, v kontexte čoho je označovaná aj ako Abcházska republika.^{[3][4][5][6][7]} Zvyšok medzinárodnej komunity označuje Abcházsko za teritoriálnu súčasť Gruzínska.^{[8][9][10][11]} Podľa oficiálneho gruzínskeho územného usporiadania je Abcházsko autonómnou republikou (gruz. აფხაზეთის ავტონომიური რესპუბლიკა, abch. Аҧснытәи Автономтәи Республика, Apsnitei Avtonomtei Respublika), so Suchumi ako hlavným mestom, hraničiacim na východe s regiónom Samegrelo-Zemo Svaneti. Od 28. augusta 2008 Gruzínsko považuje Abcházsko za „teritórium okupované Ruskom“.^[12]

Na základe práva na sebaurčenie podľa výkladu článkov 70 a 72 ústavy ZSSR v roku 1992 vyhlásil parlament autonómnej republiky Abcházsko svoje odtrhnutie sa od Gruzínska.^[13] Nasledujúci gruzínsko-abcházsky ozbrojený konflikt v rokoch 1992 až 1993 skončil porážkou gruzínskych vojsk, masovým exodom a etnickými čistkami gruzínskeho obyvateľstva žijúceho v Abcházsku. Napriek dohode o zastavení paľby z roku 1994 a rozmiestnení mierových zborov SNŠ, v ktorých dominuje Rusko pod patronátom OSN, sa spory ohľadne vyhlásenia nezávislosti nepodarilo vyriešiť. Tieto spory ostávajú vážnym zdrojom napätia medzi Gruzínskom a Ruskom. V júli 2006 uskutočnila gruzínska armáda úspešnú operáciu zameranú na ovládnutie Kodorského priesmyku v Abcházsku. Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 uskutočnili abcházske jednotky podporované ruskou armádou útok na Kodorský priesmyk, ktorý sa im podarilo ovládnuť a vytlačiť z neho jednotky gruzínskej armády.^[14]

Ako výsledok vojny Rusko oznámilo, že neuznáva gruzínsku zvrchovanosť nad Abcházskom a 26. augusta 2008 diplomaticky uznalo nezávislosť Abcházska.^[15]

Podľa gruzínskej ústavy sú úradnými jazykmi Gruzínska gruzínčina a abcházčina. Abcházska vláda uznáva abcházčinu a ruštinu. Pred vojnou v rokoch 1992 – 1993 boli Abcházci vo svojom regióne menšinou a najpočetnejší boli (asi 40 %) Gruzínci. Z nich väčšina – viac než 200 tisíc gruzínsky hovoriacich obyvateľov, počas vojny z Abcházska utiekla v dôsledku etnických čistiek vykonávaných oboma stranami počas konfliktu i po ňom. Do roku 2008 sa okolo 45 000 utečencov vrátilo. Abcházsko vydáva svoje poštové známky. Jeho oficiálnou menou je ruský rubeľ.

Geografia |

Abcházsko leží v severozápadnej časti Zakaukazska. Väčšinu jeho územia zaberajú svahy južného Veľkého Kaukazu, pričom časť severných hraníc tvorí jeho predelový hrebeň Dombaj-Uľgen (4 046 m n. m.). Smerom k málo členitému pobrežiu Čierneho mora krajinu tvoria úrodné nížiny a do mora ústi niekoľko krátkych ale vodnatých riek. Najväčšie horské jazerá Abcházska sú Rica a Amtkeli. 55% plochy krajiny tvoria lesy.^[16]

Pri rieke Galidzga sa nachádzajú ložiská čierneho uhlia, pri rieke Kordon baryt, v krajine sú i náleziská polymetalických rúd a ortuti.^[16]

Podnebie |

Podnebie Abcházska je vlhké a subtropické, vrcholy Kaukazu sú však celoročne pokryté snehom. Nížiny i úbočia sú pokryté úrodnou pôdou s dostatkom vlahy. Na nížinách sa darí subtropickým plodinám, vrátane paliem, na úbočiach sa pestuje predovšetkým čajovník.^[16]

Dejiny |

Archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už v paleolite. Už v období rokov 4000 pred Kr. bolo v Abcházsku (ako potvrdzujú bohaté archeologické nálezy) rozvinuté poľnohospodárstvo, chov dobytka, tkáčstvo, výroba keramiky, obrábanie kameňa, medi a bronzu (abcházske dolmeny). Keď sa Abcházsko dostalo do sféry vplyvu Kolchidského kráľovstva, začali sa na jeho území objavovať prvé mestá.^[16]

Antika |

V druhej polovici prvého tisícročia pred Kr. na územie Abcházska prenikli Gréci, ktorí založili prístavné mestské kolónie (Dioskuria – na mieste dnešného Suchumi, Gienos – na mieste Očamčiry, Pitiunti – na mieste Picundy).^[16]

Koncom 2. storočia pred Kr. v Abcházsku vládol pontský kráľ Mitridat VI. Evpator, v roku 65 pred Kr. prišli Rimania a na mieste gréckej Dioskurie postavili pevnosť Sebastopolis. V tom istom čase začali vznikať miestne samostatné kniežatstvá – Sanigij, Abazgija, Apsilija, Miciminija.^{[chýba zdroj]}

Stredovek |

V 4. až 6. storočí sa Abcházsko stalo súčasťou Byzantskej ríše, ktorá oň viedla boje s Perzskou ríšou; v tom čase sa v tejto oblasti šírilo kresťanstvo. V 6. storočí sa začalo formovanie Abcházskeho kráľovstva, plnú nezávislosť získalo v 80. rokoch 8. storočia za Leona II., ktorý porazil Byzanciu a prijal titul kráľ. Faktickou súčasťou Abcházskeho kráľovstva bolo i celé západné a časť východného Gruzínska.^[16]

Abcházske kráľovstvo s hlavným mestom Khuthasi (dnešné Kutaisi) značne zosilnelo v 9. a v prvej polovici 10. storočia. Od začiatku 9. storočia bojovalo s Tao-Klardžetským a Kachtinským kráľovstvom o vládu nad Gruzínskom. Abcházski králi Georgij († 955) a Leon III. (955 – 967) si podrobili časť Kacheti a severnú časť Tao-Klardžetska, napriek tomu neskoršie oslabenie kráľovstva za kráľa Demitreho (967 – 975) viedlo k víťazstvu Tao-Klardžetska.^{[chýba zdroj]}
V roku 975 sa Abcházsko stalo súčasťou Gruzínska.^[16]

V 15. storočí po rozpade Gruzínskeho kráľovstva obnovili abcházske kniežatá svoju územnú nezávislosť a založili Abcházske kniežatstvo.

V 70. rokoch 16. storočia sa Abcházska a celého západného Gruzínska dostalo pod nadvládu Turecka,^[16] ktoré postavilo na brehu Čierneho mora mnohé pevnosti – Suchumi-Kale (budúce Suchumi), Poti, Anapu a iné. Veľká časť obyvateľstva Abcházska konvertovala na islam. Odpor abcházskych národov vyústil do protitureckých povstaní (1725, 1733, 1771, 1806).

Novšie dejiny |

Od konca 17. storočia abcházske kniežatá hľadali možnosť záchrany od osmanského útlaku u Ruska. Knieža Kelebšej, ktorý inicioval zblíženie s Ruskom, bol zabitý v roku 1808 pri protureckom sprisahaní. V smerovaní nastolenom Kelebšejom pokračoval jeho syn Safarbejev-Georgij, v roku 1809 potlačil protiruský Mjateš a obrátil sa na ruskú vládu s prosbou o patronát. Prosba bola vyslyšaná, 29. februára 1810 vyšiel manifest Alexandra I. o pripojení Abcházskeho kniežatstva k Ruskému impériu.

Po pripojení sa začal rozvoj Abcházskej ekonomiky a kultúry. Keďže však dochádzalo k nútenému šíreniu kresťanstva, vznikali abcházske povstania. Počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 – 1878 mnohí nespokojenci s ruskou politikou Abcházsko opustili, bežné boli i masívne násilné deportácie do Osmanskej ríše.^[16] Za jediný rok 1877 sa počet obyvateľov Abcházska znížil takmer o polovicu.

Napriek nestabilnej politickej situácii malo v roku 1917 Abcházsko rozvinutú ekonomiku.

Po Februárovej revolúcii 1917 vládli v Abcházsku menševici. Od novembra 1917 bolo Abcházsko súčasťou Zakaukazského komisariátu. V marci 1918 boľševici zorganizovali ozbrojené povstanie proti vláde Zakaukazského komisariátu a 8. apríla 1918 po získaní Suchumi bola v Abcházsku vyhlásená sovietska vláda. 17. mája však Suchumi znovu obsadili vojská Zakauzského komisariátu. Sovietska vláda bola v Abcházsku obnovená 4. marca 1921.^{[chýba zdroj]}

28. marca 1921 bolo Abcházsko vyhlásené za nezávislú Sovietsku socialistickú republiku (Abcházska ASSR). 16. decembra 1921 sa Abcházsko na základe osobitnej zväzovej dohody stalo súčasťou Gruzínskej SSR a o rok neskôr, 13. decembra 1922 sa spolu s celým Gruzínskom stalo časťou ZSFSR. 30. decembra sa ZSFSR pričlenilo k ZSSR.

1. apríla 1925 bola prijatá prvá ústava Abcházska^[16] ako suverénnej republiky, zostávajúcej v zmluve s Gruzínskou SSR (v článku 3 ústavy sa podčiarkuje unikátny status Abcházska v ZSSR – «ССР Абхазия, объединившись на основе особого союзного договора с ССР Грузией, через неё входит в Закавказскую Социалистическую Федеративную Советскую Республику и в составе последней – в Союз Советских Социалистических Республик»). V r. 1931 bol tento status zrušený – Abcházsko sa stalo obyčajnou autonómnou republikou (Abcházska АSSR) v rámci Gruzínskej SSR.

Boj za nezávislosť |

Po rozpade ZSSR zosilneli v Abcházsku snahy o nezávislosť. 16. júla 1989 sa začali násilnosti medzi Abcházcami a Gruzíncami v Suchumi. Situácia sa ďalej skomplikovala po osamostatnení Gruzínska od ZSSR v roku 1991 a po nástupe gruzínskeho prezidenta Gamsachurdiu, ktorý zrušil autonómne postavenie nielen Abcházska, ale aj Južného Osetska a Adžarska. To vyvolalo konflikty vo vnútri Abcházska a konflikty Abcházcov s Gruzíncami.

23. júla 1992 miestny parlament zrušil ústavu z roku 1978 a obnovil platnosť ústavy z roku 1925, označujúcej Abcházsku republiku za samostatný štát v rámci Gruzínska. Gruzínsko tento akt neuznalo a auguste 1992 vstúpili na územie Abcházska gruzínske vojská. V konflikte došlo na obidvoch stranách k národnostným čistkám; výsledkom boli tisíce utečencov. Boje boli ukončené v septembri 1993 a prímerie uzatvorené 14. mája 1994. Na jeho dodržiavanie dozerali na hraniciach tvorených riekou Inguri mierové sily OSN, tvorené prevažne ruskými jednotkami. Prebiehali rokovania o postavení Abcházska v rámci Gruzínska, ktoré však skončili neúspechom.^[16]

Súčasnosť |

7. augusta 2008 vypukla vojna v Južnom Osetsku s bojovými akciami prebiehajúcimi na juhoosetskom území. Na to zareagovalo Rusko (vojenským zásahom v Južnom Osetsku) a aj Abcházsko, ktoré okamžite Rusku poskytlo svoje územie ako nástupisko k útoku a obsadeniu časti Gruzínska. 9. augusta 2008 ruské a abcházske jednotky zaútočili v Kodorskom údolí, ktoré síce patrilo historicky k Abcházsku, ale bolo pod vojenskou kontrolou Gruzínska. Za významnej pomoci vojsk Ruskej federácie bolo 10. a 11. augusta Kodorské údolie obsadené.^[14]

25. augusta 2008 obe komory ruského parlamentu schválili dokument uznávajúci nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.

Ruský prezident Medvedev nasledujúceho dňa uznal nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Rusko sa stalo prvým štátom, ktorý uznal nezávislé Abcházsko. 3. septembra 2008 uznala nezávislosť Abcházska aj Nikaragua, 10. septembra 2009 Venezuela, 15. decembra 2009 Nauru,^[17] dňa 23. mája 2011 Vanuatu a 18. septembra 2011 Tuvalu. Ešte v roku 2006 sa navzájom uznali Abcházsko, Južné Osetsko a Podnestersko. Spojené štáty a ani žiaden z členských štátov EÚ nezávislosť Abcházska doteraz neuznali.

Hospodárstvo |

Vzhľadom na priaznivé podnebie má krajina rozvinuté poľnohospodárstvo, pestuje sa tu a spracováva tabak a čaj. Rozšírené je vinohradníctvo, včelárstvo a výroba prírodného hodvábu. Elektrinu získava z uhoľných a vodných elektrární. Oblasť Suchumi je známa výrobkami z kože a obuvníckym priemyslom.^[16]

Abcházsko je významná prímorská kúpeľná oblasť a jeho hospodárstvo je zamerané na turistický ruch na čiernomorskom pobreží (prímorské letoviská Gagra, Picunda, Suchumi a ďalšie, horské Rica, Dombaj). Veľkú tradíciu má rybolov.^[16]

Doprava |

Abcházsko ma rozvinutú cestnú sieť, ktorá pozostáva z hlavnej tepny na pobreží Čierneho mora a z ciest vedúcich do vnútrozemia. Železnicu predstavuje predovšetkým elektrifikovaná širokorozchodná trať vedúca po pobreží od Gruzínska do Ruska (Tuapse – Suchumi – Samtredia). Suchumi je abcházskym hlavným prístavom; k ďalším významnejším patrí Gagra, Gudauta a Očamčira. V Suchumi sa nachádza i jediné medzinárodné letisko.^[16]

Referencie |

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Абхазия na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Pozri aj |

• Abasgovia


• Abcházci


• abcházska literatúra


• abcházsko-adygské jazyky


• abcházština

Galéria |

• 
  

  

  
  

  
  

  Vlajka námorníctva Abcházskej republiky
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Nápis v Suchumi
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Stará Gagra
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Kostol v Lykhny
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Abcházsko okolo roku 1000
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Priesmyk Anchko
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Vodopád Khuap
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Skaly neďaleko Gagri
  

  
  

  
  


• 
  

  

  
  

  
  

  Vodopád neďaleko jazera Ritsa
  

  
  

  
  

Iné projekty |

• 
  Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abcházsko
  

Externé odkazy |

• President of the Republic of Abkhazia. Official site (en, ru, ab, tr)


• 
  Abhazia.com (po rusky)
  


• Abkhazia.org


• Unrepresented Nations and Peoples Organisation


• The Autonomous Republic of Abkhazeti – from Georgian National Parliamentary Library